Ženy v prvej línii

Ľudia, ktorí zabezpečujú stabilitu spoločnosti a zároveň po celý čas stoja v prvej línii pandémie, sú najmä ženy. Organizácia RISOTO preto spúšťa kampaň, ktorá vyjadruje úprimnú vďaku za ich náročnú prácu a upriamuje pozornosť na nedôstojné mzdy.

Zdravotníčky, opatrovateľky v zariadeniach pre staršie osoby, učiteľky, poradkyne na krízových linkách, predavačky, mamy. Tieto ženy čelili mimoriadne vysokému riziku nákazy a popri tom zvládali obrovskú fyzickú a psychickú záťaž.

„Ľudia pracujúci v oblasti zdravotníctva, starostlivosti a vzdelávania si zaslúžia, aby sme si všimli ich nenahraditeľný prínos. A to nielen počas pandémie. Zaslúžia si za svoju prácu spoločenské uznanie a dôstojný plat.“ uviedla Ľubica Rozborová, zakladateľka a riaditeľka organizácie.

V rámci kampane boli zorganizované rozhovory s ľuďmi, ktorí vopred nevedeli akú otázku dostanú. „Počas rozhovoru sme respondentom a respondentkám opísali pracovnú náplň jednotlivých povolaní bez toho, aby sme im povedali o akú prácu ide. Následne sme im položili otázku akú mzdu by si za danú prácu vypýtali. Reakcie respondentov a respondentiek, keď sa dozvedel o akých povolaniach sme hovorili, jednoznačne ukazujú, že momentálne ohodnotenie za tak náročnú prácu je absolútne neadekvátne.“ doplnila Rozborová.

Pandémia prehĺbila rodový mzdový rozdiel a zvýšila objem neplatenej práce žien. Už pred pandémiou bol rodový mzdový rozdiel na Slovensku na úrovni 19,4 %, čo znamená, že ženy zarábali takmer o pätinu menej než muži. „Jedným z dôvodov prečo je na Slovensku rodový mzdový rozdiel stále tak vysoký je fakt, že povolania, ktoré vykonávajú prevažne ženy sú slabo finančne ohodnotené, a to aj napriek ich náročnosti. Kampaň teda upriamuje pozornosť nielen na nedôstojné mzdy, ale aj na náročnosť daných povolaní.“ doplnila Rozborová.

V zdravotníctve a sociálnych službách, kde pracuje 83 % žien, bol rozdiel až 27, 6 %. Pandémia mzdovú priepasť zrejme ešte prehĺbi. „Sú to v prvom rade ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti alebo ošetrovať starších príbuzných, prípadne úplne vypadli z pracovného trhu. Prehĺbil sa nielen rozdiel v odmeňovaní, ale aj rozdiel v množstve neplatenej práce, ku ktorej patrí hlavne starostlivosť o domácnosť, deti alebo rodinných príslušníkov,“ doplnila Michaela Jankovičová z organizácie RISOTO.

Práca žien je často spoločensky i finančne podhodnocovaná. „Základom odstránenia rodového mzdového rozdielu je zmena vnímania hodnoty práce v povolaniach, v ktorých dominujú ženy. Ľudia pracujúci v oblasti zdravotníctva, starostlivosti a vzdelávania si zaslúžia dôstojné mzdy.“ uzatvorila Ľubica Rozborová.