Všimli ste si to?

Ľudia, ktorí zabezpečujú stabilitu spoločnosti a zároveň po celý čas stáli v prvej línii pandémie, sú najmä ženy.

Zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky v zariadeniach pre staršie osoby, poradkyne na krízových linkách, predavačky, mamy. Tieto ženy čelili vysokému riziku nákazy a zvládali obrovskú fyzickú a psychickú záťaž. Aby sme my mohli žiť ľahšie, ony museli ťažšie pracovať.

Už pred pandémiou bol rodový mzdový rozdiel na úrovni 19,4 %, čo znamená, že ženy na Slovensku zarábali takmer o pätinu menej než muži.

prečo je tento rozdiel stále tak vysoký je fakt, že povolania, ktoré vykonávajú prevažne ženy Jedným z dôvodov prečo je tento rozdiel stále tak vysoký je fakt, že povolania, ktoré vykonávajú prevažne ženy sú slabo finančne ohodnotené, a to aj napriek ich náročnosti. finančne ohodnotené, a to aj napriek ich náročnosti.

​V zdravotníctve a sociálnych službách, kde pracuje 83 % žien, bol rozdiel až 27, 6 %.(1)

Pandémia mzdovú priepasť zrejme ešte prehĺbi. Sú to totiž v prvom rade ženy, ktoré vypadli z pracovného trhu.(2)

Prehĺbil sa nielen rozdiel v odmeňovaní, ale aj rozdiel v množstve neplatenej práce, ku ktorej patrí hlavne starostlivosť o domácnosť, deti alebo rodinných príslušníkov. Ešte pred vypuknutím pandémie jej vykonávali ženy v porovnaní s mužmi trikrát viac.(3)

Po zatvorení škôl, škôlok a materských centier sa objem neplatenej práce ešte zvýšil u 74,5 % žien.(4)

Do priam neriešiteľnej situácie sa dostali osamelí rodičia – teda opäť najmä mamy, ktoré si museli často vybrať medzi prácou a starostlivosťou o deti.

Ľudia pracujúci v oblasti zdravotníctva, starostlivosti a vzdelávania si zaslúžia, aby sme si všímali ich nenahraditeľný prínos.

Je najvyšší čas, aby získali dôstojný príjem a celospoločenské uznanie.

 

ZDRAVOTNÉ SESTRY

Zrejme najväčší tlak zažili počas pandémie ľudia pracujúci v zdravotníctve. Tou najpočetnejšou skupinou sú zdravotné sestry.

Vysoké pracovné nasadenie a množstvo nadčasov nie sú pre ne ničím výnimočným, no od vypuknutia pandémie sa náročnosť práce sestier ešte zvýšila.

Starostlivosť o chorých a zomierajúcich ľudí, ťažká práca v ochranných overaloch, práca počas núdzového stavu bez možnosti pracovného voľna. Toto všetko predstavuje obrovskú fyzickú a psychickú záťaž.

Zdravotné sestry boli a sú neustále vystavené riziku nákazy. Často sa ocitali v karanténe a izolácii od vlastných rodín. Za náročnú prácu, s ktorou sa spája veľká zodpovednosť, dostali zdravotné sestry počas pandemického roka na Slovensku plat vo výške 797 € mesačne.(5)

Počas prvej vlny nákazy sme ľuďom v zdravotníctve tlieskali. Zaslúžia si však oveľa viac, a to nielen za prácu počas pandémie.

 

UČITEĽKY

Až 82 %  všetkých vyučujúcich tvoria ženy.(6) Väčšina učiteliek a učiteľov sa zároveň zhodla, že online výučba je pre nich oveľa náročnejšia ako klasická škola.(7)

Po vypuknutí pandémie museli zo dňa na deň získať digitálne zručnosti, aby zvládli prechod na dištančnú výučbu. Často v situácii, keď mnohé deti nemali doma internet, počítače či tablety.

Učiteľkám a učiteľom chýbala metodická podpora, učebné materiály na dištančné vzdelávanie, ale aj čas na doručovanie pracovných listov deťom, ktoré doma nemali internet. Stále čelia zvýšenému riziku nákazy a neistote, či sa na druhý deň škola otvorí.

Učiteľky aj učitelia to zvládajú najlepšie ako v týchto podmienkach môžu. Za svoju prácu si zaslúžia dôstojný plat a spoločenské uznanie.

 

OPATROVATEĽKY

Opatrujú tých, čo sa už nedokážu o seba postarať sami. Často sú to tie najdôležitejšie osoby, na ktorých závisí kvalita života našich rodičov či prarodičov.

Už teraz pociťujeme akútny nedostatok opatrovateliek. Tento problém bude ešte narastať, pretože Slovensko patrí k najrýchlejšie starnúcim krajinám v Európe. Výskumy poukazujú na ich dlhodobo nízky sociálny status, ktorý sa odzrkadľuje aj vo výške mzdy.(8) Opatrovateľky v zariadeniach pre staršie osoby zarobili 738 € mesačne.(9)

Dôležitosť opatrovateliek a opatrovateľov často prehliadame. Až pandémia nám trochu otvorila oči. Ukázala, aká je ich práca náročná a zároveň nenahraditeľná.

Opatrovateľky boli kvôli karanténe izolované od vlastných rodín, mnohé dokonca v zariadeniach bývali, čiže pracovali nepretržite.

Pandémia postihla aj množstvo žien, ktoré sa chodia starať o ľudí do zahraničia. Keď boli uzatvorené hranice, opatrovateľky sa nemohli dostať do práce. A ak uviazli na druhej strane hraníc, museli si pracovnú zmenu predĺžiť o celé týždne.(10)

Opatrovateľky by sme si rozhodne mali opatrovať. Veľa životov závisí od ich práce.

  

PORADKYNE NA KRÍZOVÝCH LINKÁCH

Lockdown, odlúčenie od  priateliek a priateľov, práca z domu, strata stabilného príjmu a ekonomická závislosť na partnerovi.

To všetko sú faktory, ktoré ženy zažívajúce násilie v partnerskom vzťahu vytrhli z relatívneho bezpečia.

Ich jedinou pevnou oporou boli poradkyne krízových liniek, ktoré im poskytovali nonstop pomoc a podporu, či už psychologickú, právnu, alebo vo forme okamžitej intervencie.

Počet volaní na Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie sa zvýšil od januára do decembra 2020 takmer o polovicu. O 37 % medziročne narástol počet žien, ktoré linku kontaktovali prvýkrát.(11)

Bezplatná nonstop linka 0800 212 212 je dôverným a bezpečným priestorom pre ženy, ktoré sú ohrozené násilím alebo zažívajú násilie.

Dôležitejšie než štatistiky a percentá sú však jednotlivé životné príbehy, ktoré vďaka práci poradkýň dopadli dobre.

 

PREDAVAČKY

Spomínate si na prvú vlnu pandémie, keď sme v panike vykupovali droždie, cestoviny, múku a ďalší základný tovar?

Obchodné reťazce vtedy prekonávali tržby, ktoré sú bežné len pred Vianocami.

V prvej línii stáli ľudia pri pokladniach, teda najmä ženy. Ich práca sa nedá vykonávať z domu, a tak sa z nich stali bojovníčky, ktoré chráni pred nákazou len štít z plexiskla.

Predavačky sú denne v kontakte so stovkami ľudí, často aj takými, ktorým chýba rúško a ohľaduplnosť.

Za stresujúcu a fyzicky namáhavú prácu zarobili 661 € mesačne v roku 2020.(12)

Myslime na to, keď budeme nabudúce čakať pred pokladňou, a venujme im aspoň úsmev.

 

MAMY

Väčšina práce týkajúcej sa domácnosti a starostlivosti o deti je zvyčajne na pleciach žien.(13)

Pandémia skomplikovala život najmä mamám – až 74,5 % z nich uviedlo, že po zatvorení škôl a škôlok majú viac práce, než zvyčajne.(14) Mamy sa zo dňa na deň stali učiteľkami a vychovávateľkami, no zároveň sa museli starať o domácnosť a vykonávať zvyčajný objem práce vo svojej profesii. Tzv. trojité zaťaženie žien sa výrazne zvýšilo. Ženy museli počas pandémie častejšie pracovať v neštandardných hodinách – či už skoro ráno, alebo neskoro večer.

​Výrazný vplyv mala pandémia na situáciu mám – samoživiteliek, ktoré tvoria až 84 % jednorodičovských rodín.(15) Starostlivosť o dieťa pri prechode na online vyučovanie či nemožnosť pracovať z domu im priniesli finančné komplikácie, prípadne úplnú stratu príjmu. Ženy samoživiteľky patrili už predtým k skupinám najviac ohrozeným chudobou, no pandémia ich situáciu ešte zhoršila.

​Mamy toho zvládnu tak veľa, že zatienia aj superhrdinov. Neberme ich neplatenú prácu ako samozrejmosť.